Pokakaný začiatok, fantastický Hugh Laurie a magický koniec.

Autor: Marián Hujo | 31.7.2014 o 14:31 | (upravené 13.1.2015 o 1:59) Karma článku: 4,91 | Prečítané:  574x

Pondelkové dni bývajú fantastické len niekedy a ten môj pondelok bol nakoniec vlastne úplne perfektný, aj keď nezačal nejak lákavo a vyzeralo to na katastrofu najväčšieho zrna. Nakoniec som sa dostal na koncert Hugha Laurieho a jeho Copper Bottom Band a nemyslím si to len ja že koncert bol fantastickým a úžasným zážitkom.

Poznáte to dozaista tiež. Pondelky sú hrozné dni, musíte vstávať do práce a vám sa chce spať. Myslím že mnoho z nás to pozná tzv. modrý pondelok. Mne ten môj modrý pondelok nehrozil, pretože som mal nahlásenú dovolenku, takže v nedeľu hor sa na pivo. Však môžem predsa, ale len trocha, ráno predsa idem krv darovať a to maximálne 3 pivá a zo dve borovice možno vypiť :))), aby krv dobre tiekla. Našťastie borovičku som vynechal, len tak pre istotu. Pondelok ráno pekne slniečko svietilo a všetko vyzeralo ok, ale len na prvý pohľad. Na druhý som pre istotu zo sebou flákol o zem a peripetie začali. Dostanem sa na koncert? Pustia ma? Čo ak nie, čo potom? Samozrejme na poslednú možnú chvíľu som sa dostal na železničnú stanicu. Huuups mešká to, aké mi to prekvapenie, to by som na Slovensku nečakal. Prišiel rýchlik nastúpim, plno ako v piatok a nedeľu a tak hľadám miesto. Pozerám a odrazu ma striaslo a poďme rýchlo preč, uvidel som Martinku z Turca, Go! Hujer! Go! Nenašiel som, tak som postál, ale o niektorých ľuďoch ktorý si nevedia zložiť batoh z chrbta radšej pomlčím. Silnejšie ženy a mladé baby z "veľkými očami" do vás tak nejak nie a nie vraziť, ale batoh na chlapskom chrbte vám dá facku zaručene. Stop v Trnave ma len uistil, že už nemám takú dobrú pamäť. Krásnou náhodou som sa dozvedel, že koncert mi začína už o 20:00 a nie o 21:00 ako som si myslel. Nálada sa mi zdvihla hneď o nejaké to percento navrch. Musím veru poďakovať tej úžasnej a krásnej náhode. Hlavné mesto a ja vystupujem že si zoberiem taxi. Tak sa pýtam a dostávam odpoveď že k NTC je to za 15 euro! Koho!!! Čoho!!! Drachmy ti dám ty ********************** (sám si to vyhviezdičkujem a každý nech si doplní čo chce). Podľa mňa je to moc a tak sa vyberám hľadať cestu a autobus, za hodinu stihnem. Nakoniec ma nasmeroval zahraničný študent k zimnému štadiónu. Bingo, mám to, ešte uistenie u jednej mladej slečny a hor sa. Otočím sa na päte a prudká bolesť mi prebehne nohou. Natiahol som sval, po chodníku krívam rýchlo, cez prechody skackám ešte rýchlejšie a popri tom si nadávam. Dobre je 19:55 a ja si sadám na svoje miesto do siedmej rady na kraj, škoda že na opačný ako bol Hugh, ale to nevadí, výhľad perfektný.

Samotný koncert bol fantastický úžasný a skvelý. Najskôr nás všetkých pozdravil Hugh Laurie pekne po slovensky a poďakoval. Dokonca si aj dal za jeden že na zdravie a že "náš jablkový džús" je na neho silný, tak on radšej whiskey. Druhú pesničku sme spievali s ním, lebo nás "akože" naučil refrén. Bol som milo prekvapený, že väčšina poznala aj jeho hudbu. Pre mňa milé zistenie, predsa len moc mladých nepočúva blues a jazz. Samozrejme že bolo aj mnoho takých, ktorý prišli pozrieť len a len na Housa a nie na Hugha Laurieho and the copper bottom band. Mám obidva jeho albumy, ale na koncerte odzneli aj  veci, ktoré na albumoch neboli. Hugh Laurie v sebe nezaprel divadelníka a šoumena a herca, všetko uvádzal z gráciou a humorom jemu vlastným. Kto čítal jeho bestseller, Obchodník zo smrťou, iste vie o čom hovorím. Scéna sa mi tiež páčila a cítil som sa ako v nejakom starom zastrčenom bare, kdesi v amerike. Na koncerte si ma Hugh získal aj tým ako vyzdvihoval svoju kapelu a ukazoval všetkým že hviezda na pódiu nie je jedna, ale osem. Skvelá trubkárka, dve speváčky, gitarista, bubeník, dychový nástroj. Mne sa najviac páčil kontrabasák. Čo ten dovádzal jednu chvíľku na kontrabasu bolo niečo "imagine". Samozrejme boli všetci super. Hral aj dokonca moje obľúbené pesničky. Jednoducho celý koncert bol fantastický a kto bol isto-iste neľutuje. Akurát ma štvali tí chlapci čo dávali pozor na všetkých aby si nikto nezhotovil nejaký záznam na mobil, alebo nebodaj fotku. Myslím že tým by hudobný priemysel skrachoval, keby som si niečo natočil na foťák. Pri posledných pesničkách sme sa zdvihli a šli si zatancovať pod pódium. Dokrivkal som si to aj ja a len tak klasicky sa vlnil a tlieskal a sem tam aj pohmkával. pred poslednou pesničkou jedna pani omdlela a zakiaľ prišli zdravotníci, Hugh zoskočil z pódia a snažil sa jej pomôcť. Samozrejme ako zoskočil dole, niektorý boli ako nepríčetný a hor sa na Hugha. Našťastie všetko dopadlo fajn a Dr. House si pripísal zasa jeden zachránený život :)))

Krivkajúc som sa pobral na autobus najkratšou cestou okolo zimného štadióna. Náhodu som narazil na východ kade mal ísť Hugh Laurie and the copper bottom band. Čakal som a čakal a čakal ale nebol som v kondícii že by som mohol bežať na vlak nočnou Bratislavou, takže po 20-tich minútach som sám seba odkrivkal na zástavku mhd a potom rýchlo na rýchlik. Ako som spomenul v nadpise článku na záver niečo magické som videl. V kupé so mnou sedela nádherná žena. A ja? sedel som a sedel a sedel a nakoniec vystúpil na svojej stanici. Neviem, jednoducho to  bolo niečo čoho sa môžte dotknúť, ale len opatrne lebo sa bojíte že toľká krása by pod vašimi rukami odumrela. Tento deň  si budem uchovávať v pamäti dlho.

Jedným slovom      FANTASTICKÝ !!!!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?